7 000 a viac topánok

23.9.2017 Ostatní  2 komentáře

Na lavičke v odľahlom konci parku, medzi kríkmi práve kvitnúceho jazmínu, sedel starý muž. Biele vlasy a sivá brada rámovali ostro rezanú tvár zbrázdenú vráskami aj viacerými jazvami, ktoré dávali tušiť nepokojný život. Bol tichý letný podvečer, čas, keď sa deň lúči so slnkom. Ustal vietor, stíchli aj okolité zvuky a priam hmatateľný pokoj prinášal možno najkrajšiu časť dňa. Blížila sa noc. Muž nehybne sedel so zavretými očami, akoby chcel všetkými zmyslami vychutnať chvíľu, čo nastala. Zdalo sa, že spí. Možno aj preto nezbadal ženu, ktorá sa k nemu blížila. Pestrá šatová sukňa nedokázala skryť mladistvú postavu. Dlhé sivé vlasy zviazané do uzla však naznačovali pokročilý vek. Zastavila sa pri lavičke a ticho oslovila muža:

 

– Môžem si prisadnúť?

Muž pomaly otočil tvár k žene. Zdalo sa, že rozmýšľa alebo že sa preberá zo sna. Po chvíli otvoril oči, trochu sa posunul, aby urobil prichádzajúcej miesto, a neochotne povedal:

– Samozrejme, nech sa páči.

Žena sa pomaly posadila a z nedočkavého napätia v tvári sa dalo vycítiť, že sa chce rozprávať. Váhavo sa spýtala:

– Vy ste odtiaľto?

– Nie! – úsečne zareagoval muž. Ostrý tón dosť jasne naznačoval, že chce vopred skončiť prípadnú debatu.

2 komentář až 7 000 a viac topánok

  • Kačka  říká:

    Blá blá blá blá Blanch 😀

Zanechte zprávu.

Můžete použít tyto html kódy: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Antispam *